V tomto článku Vás budeme informovať o rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyriešil otázku právomocí prokuristu spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch, a teda či prokúra udelená podľa ustanovení Obchodného zákonníka oprávňuje prokuristu konať za právnickú osobu ako zamestnávateľa - dovnútra spoločnosti v pracovnoprávnych vzťahoch.

Podľa ustanovení Zákonníka práce robí v pracovnoprávnych vzťahoch právny úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napr. konateľ, člen predstavenstva). Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

ČO JE PROKÚRA?

Prokúra je najširšou formou zastúpenia podnikateľa. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka "prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo." Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe. Podľa § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.

PROKURISTA NIE JE ŠTATUTÁR

Obsahom oprávnenia prokuristu je teda vykonávanie všetkých úkonov spojených s prevádzkou podniku podnikateľa s výnimkou scudzovania a zaťažovania nehnuteľností. Prokurista však nie je štatutárnym orgánom spoločnosti a preto nemôže vykonávať všetky oprávnenia, ktoré zákon umožňuje štatutárnemu orgánu. Ťažisko pôsobnosti štatutárneho orgánu (napr. konateľa, člena predstavenstva) leží vo vnútornej sfére spoločnosti, kde im náleží každodenná rozhodovacia a riadiaca činnosť, ktorá môže byť niekedy spojená i s nutnosťou konať navonok, t.j. voči tretím osobám. 

Účelom prokúry je ustanovenie zástupcu spoločnosti spôsobilého zaväzovať spoločnosť pri prevádzke podniku "navonok" (voči tretím osobám). Prokurista však nie je orgánom obchodnej spoločnosti, ale je to osoba, ktorá pomáha vedeniu spoločnosti (štatutárnemu orgánu) zabezpečovať plnenie úloh spoločnosti robením právnych úkonov za spoločnosť a na jej účet.

Rozdiel spočíva v tom, že:

• prokurista koná navonok (voči tretím osobám),
• štatutárny orgán koná navonok (voči tretím osobám) aj dovnútra spoločnosti (voči zamestnancom).

V právnej veci, v ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR, sa riešila otázka, či výpoveď z pracovného pomeru podpísaná prokuristom je platná alebo nie. Rozhodnutie, ktoré je záväzné pre súdy nižšieho stupňa v prípade obdobného sporu, je teda také, že účelom prokúry je ustanovenie zástupcu spoločnosti spôsobilého zaväzovať spoločnosť "navonok" vo všetkých veciach prevádzky podniku. Prokurista však nie je štatutárnym orgánom spoločnosti a preto prokúra nezahŕňa žiadnu z činností, ktorú robí štatutárny orgán smerom dovnútra spoločnosti. Z uvedeného dôvodu prokurista spoločnosti nemá, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, oprávnenie vypovedať pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi spoločnosťou a zamestnancom.

Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Vám dávame na vedomie, nakoľko táto otázka doteraz nebola právne jednoznačne vyriešená a môže byť dôležitá pri nastavovaní vnútorných procesov v rámci Vašej spoločnosti.

V prípade otázok ohľadom interného nastavenia procesov vo Vašej spoločnosti je Vám naša advokátska kancelária plne k dispozícii.