V druhej časti nášho seriálu si priblížime problematiku čerpania dovolenky. Možno ste sa aj Vy stretli s tým, že Váš zamestnanec za Vami prišiel a informoval Vás, že si berie dovolenku v určitom termíne, avšak Váš súhlas si nepýtal. Alebo ste sa možno stretli aj s takou situáciou, kedy zamestnanec odmieta čerpať svoju dovolenku a prenáša si ju tak do neskoršieho obdobia. Zamestnávatelia však spravidla potrebujú čerpanie dovoleniek prispôsobiť bežnému chodu firmy počas roka a preto prinášame stručný prehľad toho, ako to s čerpaním dovolenky podľa Zákonníka práce vlastne je.

Úvodom je potrebné uviesť, že hoci právo na zotavenie je základným právom zamestnanca, s dovolenkou zamestnanec nedisponuje a jej čerpanie až na výnimky určuje zamestnávateľ. Podkladom čerpania dovolenky je plán dovoleniek vypracovaný zamestnávateľom, ktorý je určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov (ak u Vás zástupcovia zamestnancov nepôsobia, môžete postupovať samostatne). Hoci je zamestnávateľ povinný čerpanie dovolenky prerokovať so zamestnancom a pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a oprávnené záujmy zamestnanca, v zásade možno uviesť, že určovanie čerpania dovolenky je v rukách zamestnávateľa. Vhodným nástrojom je tak plán dovoleniek odsúhlasený aj samotným zamestnancom v dostatočnom časovom predstihu pred čerpaním dovolenky.

Čo sa týka dĺžky čerpania dovolenky, Zákonník práce vychádza z toho, že dovolenka by sa spravidla mala vyčerpať naraz. Samozrejme, spravidla to okolnosti nedovoľujú, preto je možné dovolenku čerpať aj po častiach. Ak sa so zamestnancom nedohodnete inak, je potrebné, aby aspoň jedna časť dovolenky trvala najmenej dva týždne (napríklad v období, kedy je to pre Vašu spoločnosť výhodné). Čerpanie dovolenky ste povinní zamestnancovi oznámiť aspoň 14 dní vopred.

Čo sa týka času čerpania dovolenky, zamestnanec by si mal dovolenku vyčerpať do konca kalendárneho roka. Do nasledujúceho kalendárneho roka sa dovolenka prenáša len v prípade, že zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v danom kalendárnom roku preto, že jej čerpanie zamestnávateľ neurčil alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca. V takom prípade musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby ju zamestnanec vyčerpal do konca nasledujúceho roka. Zamestnávateľ musí čerpanie dovolenky určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka. Ak túto lehotu zamestnávateľ nestihne, čerpanie dovolenky si určuje samotný zamestnanec, ktorý termín čerpania dovolenky musí zamestnávateľovi oznámiť 30 dní vopred. Z uvedeného teda vyplýva, že na prenos dovolenky do ďalšieho roka nevzniká zamestnancovi nárok automaticky.

Ak si zamestnanec dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho roka, dovolenka sa do ďalšieho roka neprenáša a táto dovolenka zamestnancovi prepadne.

V prípade, že ste si nie istí, či pri poskytovaní dovolenky svojím zamestnancom postupujete správne, obráťte sa na svojho právnika. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam spôsobeným kontrolou z Inšpektorátu práce. V prípade zistenia porušenia zákona sa vystavujete zbytočnému riziku uloženia sankcie. Tej sa môžete vyhnúť aj správnou formuláciou pracovných zmlúv a iných pracovnoprávnych dokumentov.

V ďalšej časti si priblížime peňažné nároky zamestnancov súvisiace s dovolenkou.