Hoci dovolenkové obdobie už pomaly končí, problematika dovolenie je nepochybne aktuálna počas celého roka. Ak ste si nie istí, či pri čerpaní dovoleniek Vašimi zamestnancami postupujete správne, aj pre Vás je určený náš seriál, v ktorom Vám prostredníctvom niekoľkých článkov priblížime problematiku dovolenky.

V úvodnej časti si povieme niekoľko základných faktov o dovolenke ako takej.

Dovolenka predstavuje pracovné voľno zamestnanca slúžiace na regeneráciu a zotavenie zamestnanca. Ide o pracovné voľno, za ktoré patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Vzhľadom k tomu, že regenerácia zamestnanca je zakotvená v Ústave, súčasná právna úprava dovolenky neumožňuje zamestnancovi sa práva na dovolenku vzdať alebo ho nahradiť napr. finančnou kompenzáciou. Účel právnej úpravy dovolenky vychádza z toho, že len zregenerovaný zamestnanec dokáže dlhodobo podávať dobré výkony v práci, pričom oddych má pozitívny vplyv aj na zdravie zamestnanca. Preto, hoci je dovolenka poňatá ako právo zamestnanca, je zároveň povinnosťou zamestnanca si dovolenku vyčerpať, ak nenastanú okolnosti, ktoré čerpaniu dovolenky bránia.

Nárok zamestnanca na dovolenku závisí od viacerých kritérií, medzi ktoré patrí dĺžka pracovného pomeru, vek zamestnanca a druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva. V závislosti od uvedeného tak rozlišujeme dovolenku za kalendárny rok, dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku.

Na dovolenku za kalendárny rok má nárok ten zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru so zamestnávateľom odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku.  V prípade, že zamestnanec u zamestnávateľa nezotrval celý rok, má nárok na pomernú časť dovolenky v trvaní 1/12 základnej výmery dovolenky za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru.

Základná výmera dovolenky zamestnanca je 20 dní a v prípade zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši vek 33 rokov je to 25 dní. Zákonník práce osobitne rieši výmeru dovolenky pedagogických zamestnancov.

Zákonník práce určuje dĺžku dovolenky ako minimálnu dĺžku. V súčasnosti sa u mnohých zamestnávateľov možno veľmi často stretnúť s poskytovaním bonusu, ktorým je práve dovolenka naviac.

V súvislosti so základnou výmerou dovolenky odporúčame túto presne definovať aj v pracovných zmluvách, ktoré uzavierate so svojimi zamestnancami a to aspoň odkazom na príslušné ustanovenie Zákonníka práce. Zo skúseností vieme, že táto skutočnosť je posudzovaná aj Inšpektorátom práce.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. na jej pomernú časť (zamestnanec u zamestnávateľa neodpracoval aspoň 60 dní), patrí dovolenka za odpracované dni. Dĺžka tejto dovolenky predstavuje 1/12 základnej výmery dovolenky na každých 21 odpracovaných dní.

Dodatková dovolenka je určená zamestnancom vykonávajúcim špecifické profesie určené Zákonníkom práce, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie zamestnanca (napr. práce pod zemou, práce s infekčným materiálom a pod.).

Záver

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jedným zo základných práv zamestnanca je právo na zotavenie v podobe dovolenky, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa umožniť zamestnancovi dovolenku čerpať. Hoci ide o právo zamestnanca garantované ústavou, je potrebné uviesť, že toto právo neplatí absolútne. Zamestnanec musí pri uplatňovaní tohto práva dodržiavať určité povinnosti, porušenie ktorých ho môže práva na dovolenku zbaviť. Ide napríklad (i) o porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca alebo (ii) o porušenie pravidiel pri čerpaní dovolenky, ktoré majú za následok prepadnutie dovolenky. Podrobnosti o prepadnutí dovolenky si povieme v ďalších častiach nášho seriálu.

 V prípade, že ste si nie istí, či pri poskytovaní dovolenky svojím zamestnancom postupujete správne, obráťte sa na svojho právnika. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam spôsobeným kontrolou z Inšpektorátu práce. V prípade zistenia porušenia zákona sa vystavujete zbytočnému riziku uloženia sankcie. Tej sa môžete vyhnúť aj správnou formuláciou pracovných zmlúv a iných pracovnoprávnych dokumentov.