publikované dňa 18.03.2019

Čo je nové v oznamovaní protispoločenskej činnosti (whistleblowingu)?

  • zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti
  • ochrana oznamovateľov (whistleblowerov)
  • Úrad na ochranu oznamovateľov
  • trestná zodpovednosť právnických osôb

Národnou radou SR bol schválený návrh zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahlasovanie protispoločenskej činnosti je v podnikateľských kruhoch už známe. Zákon, ktorý chráni zamestnancov v prípade, ak sa rozhodnú nahlásiť vykonávanie protispoločenskej činnosti na pracovisku (najčastejšie pôjde o trestný čin), platí v slovenských podmienkach od roku 2014.

Cieľom novej právnej úpravy je podľa slov jej predkladateľov prehĺbenie, rozšírenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej oznamovateľom protispoločenskej činnosti, ktorými sú samotní zamestnanci, tzv. whistlebloweri, pred zamestnávateľom, voči ktorému ich oznámenie smeruje. Ochrana sa zamestnancovi poskytuje v správnom konaní, v trestnom konaní, no predovšetkým v samotnom pracovnoprávnom vzťahu, po splnení zákonných podmienok.

Podstata zákona spočíva v nastavení mechanizmu, ktorý má zamestnanca nahlasujúceho napr. páchanie trestného činu u zamestnávateľa/zamestnávateľom (jednou z noviniek zákona je to, že nahlasovanie protispoločenskej činnosti sa vzťahuje aj na trestné činy spáchané právnickou osobou), chrániť pred samotným zamestnávateľom, voči ktorému oznámenie smeruje. Takýto zamestnávateľ následne nemôže voči zamestnancovi vykonať kroky, ktoré by štandardne vykonať mal, resp. chcel. Inak povedané, zamestnanec po porušení zmluvnej povinnosti mlčanlivosti alebo konaním v rozpore s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa poruší pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Avšak tým, že jej porušenie bolo spôsobené v dôsledku oznamovania trestného činu postupom podľa tohto zákona, zamestnanec môže naďalej u zamestnávateľa vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, hoci z pohľadu zamestnávateľa tento zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a čo je podstatné, stratil dôveru. V prípade nahlásenia takejto protispoločenskej činnosti zo strany zamestnanca sa aktivuje postup určený zákonom (po splnení zákonných podmienok) a teda ochrana zamestnanca, ktorú v rámci pracovnoprávneho vzťahu preberá novovytvorený Úrad na ochranu oznamovateľov (ten bude po novom, pri ochrane oznamovateľov plniť úlohy doterajších inšpektorátov práce).

Chránený zamestnanec má právo na to, aby akýkoľvek negatívny zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností, vykonaný bez jeho súhlasu (napr. výpoveď zo strany zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny), podliehal predchádzajúcemu schváleniu Úradom. V prípade, ak zamestnávateľ už takýto úkon vykonal, Úrad môže pozastaviť účinnosť takéhoto úkonu. Je úlohou zamestnávateľa preukázať, že daný úkon, napr. spomínaná výpoveď, nesúvisí s podaním oznámenia zo strany zamestnanca.

Nové požiadavky na zamestnávateľov

Zákon naďalej od zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov, vyžaduje splnenie povinnosti, ktorou je vytvorenie vnútorného systému preverovania oznámení, vrátane vnútorného predpisu. Zákon niektoré povinnosti zamestnávateľov sprísňuje, napríklad postavenie zodpovednej osoby. Tá musí mať zabezpečené nezávislé plnenie úloh a musí mať na výkon tejto funkcie odborné predpoklady, pričom zamestnávateľ musí udržať ich priebežné plnenie (napr. interným školením).

Zákon po novom od zamestnávateľov požaduje prijatie takých technických a organizačných opatrení,  aby zamestnávateľ bol schopný v primeranej miere predchádzať protispoločenskej činnosti, včas ju identifikovať, preveriť a minimalizovať prípadné škody. Zákon nešpecifikuje, čo sa tými opatreniami myslí, avšak s prihliadnutím na účel daných opatrení, ktorými sa má zaistiť primeraná úroveň a kvalita preverovania oznámení vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a pod., sme toho názoru, že oznamovanie protispoločenskej činnosti by malo byť trvalou súčasťou compliance programov. Dôležitosť uvedenej skutočnosti podčiarkuje aj fakt, že oznamovanie protispoločenskej činnosti sa po novom vzťahuje aj na oznamovanie trestných činov spáchaných právnickou osobou a teda súvisí aj s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, ktorá sa týka každej jednej právnickej osoby bez ohľadu na počet zamestnancov.

Porušenie povinností zo strany zamestnávateľov vyplývajúcich zo zákona je sankcionované uložením pokuty, ktorá v určitých prípadoch môže dosahovať výšku 20 000 €.

V zmysle uvedeného preto zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov, odporúčame vykonať revíziu interného predpisu upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti. Každému zamestnávateľovi však odporúčame začlenenie tejto problematiky do compliance programu, aby bola zabezpečená informovanosť príslušných zamestnancov (nielen zodpovednej osoby, ale aj vedúcich zamestnancov) a to napríklad formou školení, vydávania smerníc a pod.

Novela nadobudla účinnosť 1. marca 2019, avšak zamestnávatelia majú čas zosúladiť svoj vnútorný systém vybavovania oznámení do 30. septembra 2019. Zosúladenie však neodporúčame nechávať si na poslednú chvíľu.

autor článku:

JUDr. Ivana Tajbošová

advokátka

Ak máte akúkoľvek otázku neváhajte nás kontaktovať

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely vyřešení vašeho dotazu.

Náš facebook